V stredoveku sa na šport a cvičenie kládol menší dôraz ako v staroveku. Vo väčšine európskych spoločností sa väčšina ľudí venovala poľnohospodárstvu a iným každodenným činnostiam, ktoré im zabezpečovali živobytie, a športu alebo cvičeniu sa venovalo málo času. Avšak rytierske súboje a iné jazdecké hry boli významnými udalosťami v kultúrnom živote stredovekej Európy a prispeli k zachovaniu a rozvoju rytierskych hodnôt a tradícií.
V renesancii sa v európskych spoločnostiach oživil záujem o šport a telesnú aktivitu. Stále viac sa uznával význam ľudského tela a zdravia a popularita rytierskych a iných súťaží medzi príslušníkmi aristokracie a elitných kruhov opäť vzrástla. V tomto období sa oslava ľudského tela a športovej zdatnosti vrátila do módy a na rôznych dvoroch a v mestských kruhoch sa pravidelne konali športové podujatia a súťaže.
Oživenie športu a fyzickej aktivity v období renesancie sa však neobmedzovalo len na rytierske súboje a turnaje. V tomto období sa zdôrazňoval význam pohybu a zdravia ako prostriedku na dosiahnutie ľudského rozvoja a šťastia a čoraz viac sa cenil a propagoval zdravý životný štýl vrátane pohybu.
